V marci to boli dva roky, čo Slovensko zaznamenalo prvý prípad koronavírusu. Dva roky lockdownov a obmedzení, ktoré citeľne zasiahli hotelierstvo a gastronómiu. Každý verí, že sa pandémia už hádam tento rok skončí, aké však budú jej dôsledky na celú brandžu? Zmení sa hotelierstvo a gastronómia, a ak áno, bude to natrvalo, alebo sa všetko po pár mesiacoch vráti do starých koľají?
Na tieto otázky hľadajú odpovede majitelia aj manažéri hotelov a reštaurácií, ľudia z turizmu aj futurológovia. Všetci dúfajú, že zimná sezóna bude už konečne po dvoch rokoch „normálna“. Zároveň sú postavení pred mnohé výzvy, ktoré súčasná doba a situácia prinášajú. Prognózovať a plánovať niečo v súčasnosti je takmer nemožné, na tom sa zhodujú všetci. To, s čím sú momentálne konfrontovaní, sú stále zmeny – nielen neustále zmeny pravidiel, ale aj v spotrebiteľskom správaní hostí.
Všetko je inak a stále
„Dva roky korony v hotelierstve či gastronómii sú dosť dlhé obdobie na to, aby sme nezotrvávali v omyle, že sa všetko vráti do normálu. Čakať na to nikam nevedie. Práve naopak, musíme žiť ďalej a uvedomiť si, že prichádza do nášho segmentu nová realita, ktorej sa potrebujeme prispôsobiť a reagovať na nové výzvy s ňou spojené,“ konštatuje Zuzana Semanová, riaditeľka hotela Lomnica v Tatranskej Lomnici.
Rýchlosť, flexibilita a agilné myslenie neboli nikdy také žiadané ako teraz – táto krátkodobosť v plánovaní operácií, ale aj v správaní sa pri rezerváciách, zostane v odvetví aj v blízkej budúcnosti. Tak to aspoň vyplýva z rozsiahleho prieskumu v európskej turistickej brandži, ktorý robila nemecká poradenská spoločnosť mrp hotels.
Skúsenosti našich, konkrétne tatranských hotelierov, sú rovnaké. Hostia sú podľa ich skúseností momentálne zvyknutí riešiť všetko na poslednú chvíľu, a to doslova, a rozhodnú sa podľa ceny. „Dva dni vopred máte napríklad 50-percentnú obsadenosť, naplánujete podľa toho množstvo zamestnancov a o deň je všetko inak. A tak je to stále. Niekedy máte pocit, že robíte robotu pre robotu, prerábate zaradenie zamestnancov, marketingové plány a často zo dňa na deň,“ konštatovalo niekoľko hotelierov z Nízkych a Vysokých Tatier.
Aktuálne trendy priniesol aj prieskum skupiny Szallas pôsobiacej v našom regióne (v susednom Česku sú členmi portály Hotel.cz a Spa.cz), ktorý realizoval so spoločnosťou Nielson IQ. Prieskumu sa zúčastnilo 6 000 respondentov zo strednej a východnej Európy – z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Chorvátska, a skúmal vplyv pandémie COVID-19 na cestovanie, ako aj očakávané trendy vývoja cestovného ruchu v stredoeurópskom regióne.
Základnými poznatkami vyplývajúcimi z prieskumu sú nárast záujmu o ubytovanie v súkromí a menších ubytovacích zariadeniach (dopyt po luxusných kúpeľných/wellness zostáva), prevaha individuálnych ciest po blízkom regióne, zvýšený záujem o domácu dovolenku a kúpeľníctvo/wellness, ako aj zvýšený záujem o cestovanie v roku 2022 oproti času pred pandémiou. Prieskum tiež ukázal zvýšený záujem klientov o recenzie – hodnotenia hostí ohľadom opatrení na ochranu proti šíreniu vírusu COVID-19, na ktorý profesijná asociácia hotelierov v susednej Českej republike AHRČR pružne zareagovala vznikom iniciatívy Stay Safe in Czech Republic Staysafecr.eu – programu a značky bezpečnej dovolenky v ČR, do ktorého sa aktuálne zapojilo už 433 zariadení.
Táto zimná sezóna, obmedzenia a niekoľkotýždňový lockdown v jeho východnej časti, naučila hostí z východu Slovenska, ktorí chodili doteraz dovolenkovať do našich hôr, ísť trochu ďalej – do Poľska. Tam také prísne obmedzenia ako na Slovensku neplatili a hranice boli otvorené. Navyše Poliaci znížili aj tak oproti Slovensku nižšiu DPH na stravovacie a ubytovacie služby. Takže tí, ktorí chceli dovolenkovať, išli namiesto do slovenských Tatier, do Poľska. Aj keď sa s obmedzeniami naše hotely na Vianoce otvorili, tlak poľského trhu cítia tatranskí hotelieri doteraz a najmä tlak na ceny zo strany hostí. Či sa do hotelov na slovenskej strane Tatier v plnej miere vrátia, je otvorená otázka.
Tlak na ceny
Tlak na ceny je ďalší dôsledok pandémie, ktorý určite nebude záležitosťou týždňov, ale skôr mesiacov, alebo rokov. V oblasti tvorby cien, ako aj v oblasti plánovania zdrojov a personálu, chýbajú momentálne hotelovému priemyslu referenčné hodnoty, o ktoré sa doteraz mohol opierať.
Nedostatok zamestnancov je akútnejší ako kedykoľvek predtým, čo má vážne dôsledky na personálne náklady, ktoré podobne ako náklady na energie výrazne rastú. Len v januári podľa údajov z niektorých hotelov im vzrástli náklady na energie o vyše 100 percent. K tomu treba prirátať zvyšujúce sa ceny prakticky všetkého – a preniesť tieto nárasty proporcionálne na hosťa vo forme vyšších cien izieb je sotva možné a ani ľudia z hotelov v tom šancu nevidia.
Už teraz sa ozývajú hlasy, či sa dovolenka v slovenských hoteloch nestane znovu luxusom, ako to bolo pred 20 rokmi.
„Je nesporné, že najdrahšou ingredienciou začínajú byť mzdové nároky zamestnancov, ktoré prirodzene prinášajú rast cien okolo nás v segmente základných životných potrieb. Zamestnávatelia musia byť dnes kreatívni v nastavovaní nových spôsobov odmeňovacieho systému založeného nielen na zložke bežnej hrubej mzdy, ale aj finančného podielu na kvalite služieb, ktoré daná časť podniku produkuje. Zamestnanec dnes musí byť o to viac implementovaný do celého procesu jeho osobného podielu na kvalite,“ myslí si Z. Semanová.
Zaujímavý pokus o zvýšenie atraktivity branže realizovali od novembra 2021 do marca 2022 v nemeckej hotelovej sieti 25hours zavedením 4-dňového 9-hodinového pracovného týždňa s garantovanými tromi dňami voľna namiesto dvoch a rovnakým platom. Sieť je spokojná s výsledkami pokusu, keďže očakávania vedenia sa naplnili, od apríla tohto roku pristupujú plošne na tento model fungovania…
ZDROJ: HOTELIER
Viac článkov na našom blogu
